Kostol nanebovzatia Panny Márie

NEMECKÝ · FARSKÝ · HRADNÝ KOSTOL

Farský Kostol nanebovzatia Panny Márie je najstaršou stavbou v Banskej Bystrici a duchovným centrom farnosti. Vypína sa v hradnom areáli na Námestí Štefana Moysesa a tvorí pomyselné srdce Mestského hradu, ako aj banskobystrickej mestskej farnosti.

Dejiny kostola siahajú do 13. storočia a nesú stopy dramatických udalostí – prestavieb, požiarov i umeleckého rozkvetu. Najstaršou pôvodne zachovanou časťou kostola je Kaplnka sv. Barbory s oltárom Majstra Pavla z Levoče. Klenba celého kostola je pokrytá freskami Antona Schmidta z druhej polovice 18. storočia.

Vo svojej dobe bol piatym najväčším chrámom v Uhorsku – dnes je predovšetkým živým miestom stretnutia sa s Bohom, kde sa každý deň slávi svätá omša.

17. 4.Výročie posvätenia kostolav tomto kostole slávnosť

15. 8.Nanebovzatie Panny Márie – titul kostola a farnostislávnosť

Vznik

pred rokom 1255

Výška veže

67 metrov

Dĺžka kostola

cca 55 metrov

Sväté omše

Nedeľa: 7.00, 11.00 a 16.30Pondelok – piatok: 12.00 a 16.30Sobota: 16.30 (za pochovaných v uplynulom týždni)Sviatok počas voľna: 7.00, 11.00 a 16.30Sviatok v pracovný deň: 10.00, 12.00 a 16.30Vždy si overte aktuálny rozpis svätých omší.

História

Kostol stojí na mieste, kde sa modlili banskobystrickí veriaci už pred viac ako sedemsto rokmi. Počas storočí ho formovali dostavby, požiare, rekonštrukcie a štedrosť donátorov – každá epocha zanechala v jeho múroch stopy, ktoré môžeme čítať až do dnešných dní.

Románske a gotické počiatky (13. – 15. storočie)

Pôvodný románsky chrám vznikol v polovici 13. storočia, ešte pred udelením mestských práv Belom IV. (1255). V priebehu 14. a 15. storočia ho bohatí banskí podnikatelia – nemeckí mešťania zvaní waldbürgeri – postupne rozširovali o gotické kaplnky. Vznikla tak jedinečná zbierka deviatich kaplniek, pričom žiadne dve nemajú rovnaký typ klenby: nájdeme tu klenby krížové, sieťové, hviezdicové aj vinuté.

Požiare a baroková obnova (16. – 18. storočie)

Rok 1500 priniesol ničivý požiar, po ktorom nasledovala honosná neskorogotická prestavba. O dve storočia neskôr, v noci z 3. na 4. augusta 1761, kostol vyhorel znova – tentokrát aj s pôvodným hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče, ktorý bol vysoký takmer 20 metrov. Obnova prebehla v barokovom duchu: klenba bola znížená o 8 metrov, polygonálna svätyňa dostala oválny tvar a celý interiér bol zjednotený do neskorobarokového celku.

Fresková výzdoba a hlavný oltár

Fresková výzdoba Antona Schmidta (1770) pokrýva celú valenú klenbu a zobrazuje Apoteózu Panny Márie Nanebovzatej. Nad oltárom Mária prijíma nebeskú korunu, v strednej lodi sa dvíha alegória Viery s krížom a kalichom, v rohoch krížovej chodby hľadia štyria latinskí cirkevní otcovia – Gregor Veľký, Hieronym, Augustín a Ambróz. Nad chórom spieva Nebeský koncert anjelov – a medzi nimi je skrytý aj autoportrét samotného maliara. Hlavný oltár z roku 1774 s obrazom od Jána Lukáša Krackera dopĺňajú štyri nadživotné alegorické postavami cností: Viery, Nádeje, Lásky a Svetla viery.

Organ a hudobná tradícia

Neskorobarokový organ postavil v roku 1779 Michal Podkonický. Rokokovú skriňu s postavami kráľa Dávida a sv. Cecílie vytvoril rezbár Ján Uttner. Po prestavbách firmami Angster (1891) a Rieger (1941) má dnes nástroj 4 manuály a 60 registrov. Hudba patrí k farskému kostolu rovnako neoddeliteľne ako jeho kamenné múry.

Kaplnka sv. Barbory

Súčasťou farského kostola je Kaplnka sv. Barbory, pristavená v roku 1478. Ako jedna z mála častí kostola unikla skaze pri oboch požiaroch, a tak sa v nej zachovala pôvodná neskorogotická architektúra s unikátnou hviezdicovou klenbou. Jej najväčším pokladom je oltár sv. Barbory z roku 1509 – dielo Majstra Pavla z Levoče, považované za prototyp slávneho hlavného oltára v Levoči. V predele oltára sa nachádza jeden zo štyroch takýchto vyobrazení na svete: reliéf Krista Vševládcu so 14 pomocníkmi v núdzi. Kaplnku dopĺňa neskorogotická bronzová krstiteľnica majstra Jodoka z roku 1475.