Skip to main content

Farnosť Banská Bystrica – mesto

Farnosť Banská Bystrica – mesto

Menu

Farnosť Banská Bystrica – mesto

Rímskokatolícka farnosť Banská Bystrica – mesto je spoločenstvom veriacich z časti historického centra Banskej Bystrice, priľahlých častí mesta a obcí Kynceľová a Nemce. 

Už po stáročia je miestom prežívania viery, liturgických slávení, prijímania sviatostí, spoločnej modlitby i služby človeku. Farnosť však netvoria iba kostoly a územné hranice. Tvoria ju ľudia rôznych životných príbehov, veku či spôsobov zapojenia sa – tí, ktorí prichádzajú pravidelne, rodiny s deťmi, mladí i seniori, návštevníci mesta, ľudia vracajúci sa k viere aj tí, ktorí ešte len hľadajú cestu k Bohu. Teda tí, ktorí túžia po sviatostiach, duchovnom napredovaní alebo jednoducho po chvíli ticha.

Farnosť je súčasťou dekanátu Banská Bystrica – mesto. 

Hradný areál s farským kostolom v Banskej Bystrici

Spoločenstvo mesta a obcí

Farnosť spája veriacich z centra Banskej Bystrice, z priľahlých mestských častí Kostiviarska, Majer, Senica a z obcí Kynceľová a Nemce.

Tri kostoly

Liturgický život sa sústreďuje vo farskom Kostole nanebovzatia Panny Márie, v Kostole Svätého kríža a v Kostole sv. Bystríka v Nemciach.

Sídlo dekanátu

Farský úrad na Námestí Štefana Moysesa je zároveň sídlom dekanátu Banská Bystrica – mesto, ktorý spája viaceré farnosti mesta a jeho okolia smerom na Tajov a Donovaly.

Život farnosti

Stredobodom života farnosti je stretnutie s Kristom v Eucharistii. Z nej vyrastá slávenie ostatných sviatostí, spoločná modlitba, ohlasovanie evanjelia, formácia detí a mladých, starostlivosť o chorých, sprevádzanie rodín i služba ľuďom v náročných životných situáciách. Podoba farského života sa počas roka mení podľa liturgického obdobia a aktuálnych potrieb spoločenstva. Najnovšie termíny, pozvania a organizačné informácie preto pravidelne zverejňujeme vo farských oznamoch.

Liturgia a sviatosti

Vo farských kostoloch sa pravidelne slávia sväté omše, vysluhuje sviatosť zmierenia a ostatné sviatosti. Život farnosti sprevádzajú adorácie, mariánske pobožnosti, krížové cesty, modlitby za duchovné povolania a ďalšie slávenia liturgického roka.

Modlitba a spoločenstvá

Spoločnú modlitbu a vzájomné vzťahy rozvíjajú Ružencové bratstvo, Modlitby matiek, miništranti, spevácke zbory a ďalšie skupiny. Svojou službou prispievajú k tomu, aby farnosť nebola iba miestom jednotlivých návštev, ale skutočným spoločenstvom.

Deti, mladí a rodiny

Farnosť sprevádza deti a rodiny pri príprave na prvé sväté prijímanie, birmovanie i ďalšie sviatosti. Mladí sa zapájajú do miništrovania, spevu a farských stretnutí. Dôležitou súčasťou života farnosti je spolupráca so Základnou školou s materskou školou Štefana Moysesa a Katolíckym gymnáziom Štefana Moysesa.

Blízkosť a služba

Kňazi navštevujú chorých, sprevádzajú ľudí pri úmrtí blízkeho človeka, poskytujú priestor na osobný rozhovor a pomáhajú pri vybavovaní farských a sviatostných záležitostí. Na praktickom živote farnosti sa podieľajú aj zamestnanci, dobrovoľníci a členovia farských spoločenstiev.

BOHOSLUŽBY
SVIATOSTI
FARSKÉ OZNAMY

Kostoly farnosti

Tri kostoly našej farnosti majú rozdielny pôvod, architektúru i atmosféru. Spája ich však spoločné poslanie: byť miestom slávenia Eucharistie, modlitby, prijímania sviatostí a stretávania farského spoločenstva.
Farský Kostol nanebovzatia Panny Márie v hradnom areáli Banskej Bystrice

Kostol nanebovzatia Panny Márie

Hlavný chrám farnosti stojí v areáli Mestského hradu na Námestí Štefana Moysesa. Je prirodzeným centrom pravidelných bohoslužieb, sviatostného života a významných farských i diecéznych slávností. Jeho dlhé dejiny, kaplnky a vzácne umelecké diela predstavuje samostatná stránka.
SPOZNAŤ FARSKÝ KOSTOL
Exteriér Kostola Svätého kríža (Slovenského kostola) v Banskej Bystrici

Kostol Svätého kríža

Historický chrám v susedstve farského kostola je tradične známy aj ako slovenský kostol. Dopĺňa pravidelný liturgický život farnosti a slúži tiež školskému spoločenstvu. Spolu s farským kostolom tvorí nezameniteľnú súčasť duchovného a kultúrneho dedičstva centra Banskej Bystrice.
SPOZNAŤ SLOVENSKÝ KOSTOL
Kostol sv. Bystríka v Nemciach – pohľad zvonka

Kostol sv. Bystríka v Nemciach

Filiálny Kostol sv. Bystríka je duchovným domovom veriacich v Nemciach. Je miestom pravidelných nedeľných bohoslužieb, sviatostných slávení a života miestneho spoločenstva. Svojím patrocíniom pripomína sv. Bystríka, biskupa a mučeníka.

SPOZNAŤ KOSTOL V NEMCIACH
Hranice farnosti Farský úrad / Kostoly Cintoríny Zoznam ulíc

Územie farnosti

Do územia Farnosti Banská Bystrica – mesto patrí 78 ulíc alebo ich častí v Banskej Bystrici, Kynceľovej a Nemciach. Pri niektorých dlhších uliciach patrí do farnosti iba presne určený úsek. Konkrétnu adresu je preto možné overiť pomocou vyhľadávača a mapy farnosti. Územné hranice pomáhajú určiť, ktorá farnosť zabezpečuje duchovnú správu, vedie farské matriky a vybavuje niektoré sviatostné záležitosti. Na bohoslužby, modlitbu, sviatosť zmierenia alebo osobný rozhovor je však pozvaný každý bez ohľadu na miesto svojho bydliska.
OVERIŤ ULICU A ZOBRAZIŤ MAPU

Z dejín banskobystrickej mestskej farnosti

Dejiny farnosti sú úzko späté s dejinami samotnej Banskej Bystrice. Banícke mesto, jeho obyvatelia, mestská správa, reformačné zápasy, pôsobenie jezuitov aj vznik Banskobystrickej diecézy postupne formovali podobu miestneho cirkevného spoločenstva. Nasledujúci prehľad sa sústreďuje na vývoj farnosti a jej duchovnej správy. Stavebné dejiny a umelecké pamiatky jednotlivých chrámov sú podrobnejšie spracované na stránkach kostolov.

Stredoveké korene farnosti
Farnosť patrí medzi najstaršie cirkevné spoločenstvá v regióne. Banská Bystrica získala v roku 1255 od kráľa Bela IV. výsady slobodného kráľovského mesta. Súčasťou mestských práv bola aj slobodná voľba farára, ktorého volil mestský magistrát. Existenciu rozvinutého farského života potvrdzujú stredoveké cirkevné záznamy, pápežské decimačné protokoly a ďalšie historické pramene. Farnosť mala osobitné cirkevnoprávne postavenie a bola úzko spojená so životom bohatého banského mesta.
Obdobie reformácie
Od polovice 16. storočia sa náboženské pomery v meste výrazne zmenili. Reformačné učenie sa rozšírilo najmä medzi mestským patriciátom a správu mestských kostolov na dlhší čas prevzali evanjelickí duchovní. Katolícke spoločenstvo sa výrazne zmenšilo a zostávalo najmä medzi ľuďmi pôsobiacimi v kráľovských a komorských službách. Napriek obmedzeným možnostiam katolícky život v meste celkom nezanikol.
Obnova katolíckej duchovnej správy
Nová etapa sa začala v roku 1627, keď bol duchovnou službou katolíkom v banských mestách poverený kňaz Matúš Schlegel. Keďže nemohol pôsobiť v mestských kostoloch, bohoslužby slávil v kaplnke patriacej Banskej komore. Od roku 1648 pokračovali v tejto misii jezuiti. Okrem duchovnej služby sa venovali vzdelávaniu a postupne sa stali významnou súčasťou katolíckeho života v meste. Ich pôsobenie prerušovali politické a náboženské nepokoje, po ktorých sa však do Banskej Bystrice opakovane vracali.
Od jezuitov k diecéznym kňazom
Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773 zostali niektorí bývalí jezuiti pôsobiť vo farnosti ako sekulárni kňazi, kapláni a učitelia. V roku 1779 sa farárom stal bývalý jezuita Ignác Rauch. Po ňom už správu farnosti postupne preberali diecézni kňazi. Medzitým bola v roku 1776 z územia Ostrihomského arcibiskupstva zriadená samostatná Banskobystrická diecéza. Mestská farnosť sa tak stala súčasťou novej diecézy, s ktorou je odvtedy nepretržite spätá.
Farnosť v meniacom sa meste
S rastom Banskej Bystrice sa v priebehu 20. storočia menilo aj územie mestskej farnosti. Niektoré dovtedajšie filiálky a mestské časti sa postupne stali súčasťou nových alebo obnovených samostatných farností. Dnešná Farnosť Banská Bystrica – mesto zahŕňa časť historického centra a priľahlé časti mesta spolu s Kynceľovou a Nemcami. Na svojich starobylých základoch pokračuje v rovnakom poslaní: tvoriť prostredie viery, ohlasovať evanjelium a sprevádzať ľudí v konkrétnych okolnostiach ich života. Vývoj niekdajšieho rozsiahlejšieho územia zachytávajú historické schematizmy.
Farský Kostol nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici vo večernom osvetlení
KŇAZI V DEJINÁCH FARNOSTI
OSOBNOSTI CIRKEVNÉHO ŽIVOTA

Duchovná služba a spoločná zodpovednosť

Duchovná správa

Za duchovnú správu farnosti zodpovedá farár, ktorému v pastoračnej službe pomáha farský vikár a ďalší spolupracujúci kňazi. Ich poslaním je sláviť liturgiu, vysluhovať sviatosti, ohlasovať Božie slovo a sprevádzať ľudí v rozličných obdobiach života. Aktuálny prehľad kňazov pôsobiacich a bývajúcich vo farnosti nájdete na samostatnej stránke.
NAŠI KŇAZI

Spoločná starostlivosť

Na hospodárskej a praktickej správe sa spolu s kňazmi podieľa farská ekonomická rada, spolupracovníci a dobrovoľníci. Ich spoločnou úlohou je zodpovedne sa starať o kostoly, farské priestory, historické pamiatky, hnuteľný i nehnuteľný majetok a prostriedky zverené farskému spoločenstvu. Mnohé činnosti farnosti by neboli možné bez ľudí, ktorí venujú svoj čas upratovaniu, spevu, liturgickej službe, príprave podujatí, práci s deťmi a mladými alebo praktickej pomoci.
KONTAKTOVAŤ FARSKÝ ÚRAD

Spoznajte našu farnosť podrobnejšie

Kňazi

Súčasná duchovná správa, historický prehľad farárov a kaplánov i kňazské povolania pochádzajúce z farnosti.
ZOBRAZIŤ KŇAZOV

Ulice farnosti

Vyhľadávač adries, mapa hraníc farnosti a kompletný zoznam ulíc alebo ich častí.
OVERIŤ ULICU

Cintoríny a pietne miesta

Informácie o cintorínoch v správe alebo vlastníctve farnosti, o pochovávaní a osobnostiach cirkevného života.
SPOZNAŤ CINTORÍNY

Milodar

Informácie o možnostiach dobrovoľne podporiť bohoslužobný život, starostlivosť o kostoly a ďalšie potreby farského spoločenstva.
INFORMÁCIE O MILODARE
Základné školy
Stredné školy
Naša farnosť je otvorená pravidelným veriacim, rodinám, návštevníkom Banskej Bystrice i ľuďom, ktorí do kostola prichádzajú po dlhšom čase alebo po prvý raz. Aktuálne informácie o bohoslužbách a podujatiach nájdete vo farských oznamoch. S osobnými, sviatostnými alebo administratívnymi otázkami sa môžete obrátiť na farský úrad.
FARSKÉ OZNAMY
KONTAKT
„Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“
Sk 2,42