Na Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa, v krypte pod farským Kostolom nanebovzatia Panny Márie a v krypte katedrály – pôvodne jezuitského Kostola sv. Františka Xaverského – odpočívajú biskup, kanonici, kňazi, rehoľníci, bohoslovci i rehoľné sestry, ktorí v priebehu 17. až 21. storočia slúžili tunajšej farnosti a Banskobystrickej diecéze.
Na Námestí Štefana Moysesa 47/19 sa nachádza viac ako šesť tisíc hrobov, viacero hrobiek, vojenské pohrebiská a dve kaplnky.
V súčasnosti neprístupné krypty pod Kostolom nanebovzatia Panny Márie boli pohrebiskom miestneho duchovenstva.
V sprístupnenej krypte Katedrály sv. Františka Xaverského odpočívajú najmä jezuiti a kapitulní kanonici.
Na katolíckom cintoríne sa zachovali početné hroby duchovných osôb, kňazov, rehoľníkov, kanonikov a napokon i jedného z banskobystrických biskupov. Viaceré staršie hrobové miesta boli v minulosti zrušené alebo pridelené novým nájomcom.
Miesto hrobu: nad kaplnkou Božského Srdca | Narodenie: 16.07.1810 | Úmrtie: 19.03.1889
Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán vo Vyhniach, Veľkých Uherciach a Nitrianskom Pravne. V r. 1837 bol administrátorom v Kľačne a od r. 1838 farárom v Tužine. V r. 1860 sa stal farárom v Prievidzi a v r. 1865 bol na návrh biskupa Moysesa vymenovaný za kanonika katedrálnej kapituly a rektora kňazského seminára. Neskôr bol vymenovaný za titulárneho opáta. Ako dobrý hospodár bol aj správcom biskupských a kapitulských majetkov. Hrob tohto kňaza nemeckej národnosti je najstarším zachovaným kňazským hrobom v katolíckom cintoríne.
Miesto hrobu: na cintoríne, neznáme miesto | Narodenie: 1866 | Úmrtie: 02.02.1890
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca, hrob bol za komunizmu pridelený novému nájomcovi | Narodenie: 17.02.1817 | Úmrtie: 22.01.1894
Miesto hrobu: hrob bol za komunizmu zrušený a pridelený novému nájomcovi | Narodenie: 19.04.1816 | Úmrtie: 13.04.1896
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca | Narodenie: 26.05.1824 | Úmrtie: 25.02.1901
Po kňazskej vysviacke v r. 1851 pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach diecézy. Od r. 1857 bol farárom v Píle. V r. 1867 sa stal farárom v Hájnikoch a od r. 1878 bol aj dekanom. V r. 1880 bol zvolený za farára v Banskej Bystrici a v r. 1882 bol vymenovaný za honorárneho kanonika. V r. 1896 sa stal titulárnym prepoštom. Ako farár v Banskej Bystrici pôsobil 18 rokov, až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1898. Počas svojho pôsobenia sa zaslúžil o opravu všetkých banskobystrických kostolov a znovuobnovenie kalvárie na Urpíne. Založil mnohé dobročinné fundácie, podporoval sirotinec a starobinec. Svoj súkromný dom po smrti poručil farnosti.
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca | Narodenie: 20.06.1819 | Úmrtie: 08.02.1903
V r. 1844 prijal kňazskú vysviacku a pôsobil ako kaplán v Horných Hámroch a v Banskej Bystrici. Od r. 1849 pôsobil ako katechéta katolíckeho gymnázia a v r. 1853 sa stal farárom v Prochoti. V r. 1857 sa stal farárom v Lopeji a v r. 1872 bol zvolený za farára v Banskej Bystrici. V r. 1878 sa stal kanonikom katedrálnej kapituly, v r. 1897 veľprepoštom kapituly a pápežským prelátom. Bol vzdelaným a horlivým kňazom. Hoci bol maďarónskeho zmýšľania, plynule rozprával po slovensky a nemecky. Bol ochotným duchovným pastierom vo všetkých farnostiach v ktorých pôsobil. V posledných rokoch života pre chorobu a vysoký vek žil v utiahnutosti a vzdal sa všetkých svojich funkcií.
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca | Narodenie: 17.12.1823 | Úmrtie: 02.08.1908
Po kňazskej vysviacke v r. 1847 pôsobil ako protokolista na biskupskom úrade vo Svätom Kríži n. Hr., kde sa v r. 1854 stal aj farárom. V r. 1865 bol kancelárom biskupského úradu, v r. 1868 bol vymenovaný za kanonika a v r. 1872 za titulárneho opáta. Bol blízkym spolupracovníkom biskupa Moysesa, ktorému udelil aj sviatosti zomierajúcich a bol pri jeho skone. Moyses ho navrhol vymenovať za kanonika katedrálnej kapituly. Ako národne uvedomelý kňaz neskôr ťažko niesol maďarizáciu. Navonok síce neprejavil odpor, ale podľa svedectiev mnohých, ticho a nenápadne podporoval slovensky cítiacich kňazov. V Banskej Bystrici kázal slovensky v katedrálnom kostole.
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca | Narodenie: 10.03.1856 | Úmrtie: 01.07.1911
Za kňaza bol vysvätený v r. 1882 a začal pôsobiť ako študijný prefekt v kňazskom seminári, kde bol od r. 1885 aj profesorom a od r. 1886 vicerektorom. V r. 1898 bol vymenovaný za kanonika katedrálnej kapituly a rektora kňazského seminára v Banskej Bystrici. V r. 1908 sa stal titulárnym prepoštom Svätého Petra de monte Varadíno. Tento kňaz nemeckej národnosti a maďarónskeho presvedčenia celú svoju kňazskú službu prežil v meste Banská Bystrica. Bol dlhoročný vychovávateľ a pedagóg seminaristov, spolupracovník biskupov, ktorý ticho toleroval aj národnostné prejavy seminaristov. Bol bezúhonným a svedomitým kňazom.
Miesto hrobu: vľavo od centrálneho kríža | Narodenie: 27.06.1843 | Úmrtie: 09.02.1915
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1870 a ako kaplán pôsobil v Chrenovci. V r. 1872 bol vymenovaný za študijného prefekta v kňazskom seminári. V r. 1873 sa stal vicerektorom a v r. 1874 rektorom a profesorom seminára. Od r. 1880 bol farárom v Hájnikoch. V r. 1893 sa stal kanonikom katedrálnej kapituly a opäť rektorom kňazského seminára. V r. 1897 ho biskup Rimely vymenoval za svojho generálneho vikára a v r. 1901 za veľprepošta katedrálnej kapituly. Pápež Pius X. ho vymenoval v r. 1903 za pápežského preláta. Bol horlivým kňazom a predovšetkým dobrým hospodárom, ktorý zveľadil kapitulské majetky. Dlhoročný vychovávateľ a pedagóg kňazského dorastu. Ako generálny vikár bol dobrým spolupracovníkom biskupov. Mal autoritu medzi kňazmi, ktorí si ho vážili pre jeho statočný kňazský život.
Miesto hrobu: vľavo od centrálneho kríža | Narodenie: 16.05.1852 | Úmrtie: 02.03.1915
Po kňazskej vysviacke v r. 1876 pôsobil ako ceremoniár a protokolista biskupského úradu. V r. 1878 sa stal vicerektorom kňazského seminára a v r. 1886 farárom v Krupine. Neskôr pôsobil ako dekan, školský inšpektor a v r. 1893 sa stal titulárnym opátom. V r. 1908 bol vymenovaný za kanonika a rektora kňazského seminára v Banskej Bystrici. Vzdelaný kňaz, ktorý bol dlhoročným vychovávateľom kňazského dorastu. Bol vysokej mohutnej postavy, impozantný slovenský a maďarský kazateľ v katedrálnom kostole. Ako farár v Krupine sa zaslúžil o opravu kostola.
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca | Narodenie: 11.03.1883 | Úmrtie: 16.12.1918
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1907. Ako kaplán pôsobil v Starých Horách, Jastrabej, Zvolene a v Banskej Bystrici. Ako banskobystrický kaplán bol v r. 1915 povolaný do vojny, kde slúžil ako vojenský kurát. Po skončení 1. svetovej vojny sa vrátil s podlomeným zdravím do Banskej Bystrice, kde predčasne zomrel. Bol nemeckej národnosti, pochádzal z mlynárskej rodiny a aj jeho dvaja bratia Anton a Ignác boli kňazmi Banskobystrickej diecézy. O pohreb sa mu postaral banskobystrický farár Ján Kohúth.
Miesto hrobu: vľavo od centrálneho kríža | Narodenie: 29.06.1847 | Úmrtie: 17.04.1920
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1870. Bol kaplánom v Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive, Handlovej a v Brezne. Od r. 1879 bol správcom farnosti vo Valaskej. V r. 1880 sa stal správcom farnosti v Medzibrode a v tom istom roku farárom v Kamenci pod Vtáčnikom. V r. 1892 sa stal farárom a dekanom vo Veľkých Uherciach. V r. 1897 bol vymenovaný za kanonika katedrálnej kapituly a nitrianskeho arcidekana. Od r. 1902 bol prodirektor Vysokej školy bohosloveckej a stal sa titulárnym opátom. Rodák z Tajova, bezúhonný a zodpovedný kňaz maďarónskeho zmýšľania. Ťažko niesol útrapy 1. svetovej vojny a zatvorenie banskobystrického kňazského seminára. Koniec vojny a prevrat ho zastihol už ako chorého a zlomeného človeka.
Miesto hrobu: hrob bol za komunizmu zrušený a pridelený novému nájomcovi | Narodenie: 04.04.1876 | Úmrtie: 31.10.1924
Teologické štúdiá absolvoval v Budapešti, v r. 1899 bol vysvätený za kňaza a vymenovaný za študijného prefekta v kňazskom seminári. V r. 1901 sa stal profesorom teológie v seminári. Od r. 1910 bol katedrálnym kazateľom. V r. 1918 sa stal riaditeľom dievčenskej školy a v r. 1919 riaditeľom biskupského úradu. V tom čase bol blízky spolupracovník generálneho vikára Kohútha. V r. 1920 bol vymenovaný za pápežského komorníka a honorárneho kanonika. Vzdelaný kňaz vynikajúcich kvalít, ktorý mal dobrý organizačný talent. Vydával časopis kresťansko-socialistického robotníckeho spolku Naše noviny. Po prevrate v r. 1918 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe za Slovenskú ľudovú stranu. Bol aj podpredsedom Matice Slovenskej. V ťažkých časoch maďarizácie udržiaval v seminári slovenského ducha. Hrobové miesto bolo pridelené inému nájomcovi.
Miesto hrobu: hrob bol za komunizmu zrušený a pridelený novému nájomcovi | Narodenie: 02.02.1854 | Úmrtie: 15.10.1927
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1878 a pôsobil ako chórový kaplán banskobystrickej katedrály. V r. 1883 sa stal profesorom náboženstva na gymnáziu v Banskej Bystrici. V r. 1907 ho biskup Radnai vymenoval za honorárneho kanonika. Od r. 1913 bol správcom farnosti v Rudne n. Hr. V r. 1924 odišiel na dôchodok do Banskej Bystrice. Bol maďarónskeho zmýšľania. Slovenčinu ovládal iba v dialekte. Po prevrate v r. 1918 nostalgicky spomínal na monarchiu a žil uzavretým spôsobom života. Miesto jeho hrobu je neznáme.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.40 | Narodenie: 12.05.1852 | Úmrtie: 06.03.1930
Po kňazskej vysviacke v r. 1876 pôsobil ako kaplán v Starých Horách. V r. 1877 sa stal prefektom a profesorom v kňazskom seminári. V r. 1878 získal doktorát z teológie vo Viedni. V r. 1898 bol zvolený za banskobystrického farára. Od r. 1919 bol generálnym vikárom a po vypovedaní biskupa Radnaia viedol Banskobystrickú diecézu do r. 1921. Po príchode biskupa Blahu bol vymenovaný za kanonika katedrálnej kapituly a jeho generálneho vikára. V tom istom roku ho pápež Benedikt XV. ho vymenoval za pápežského komorníka. Tento oravský rodák bol horlivým vychovávateľom kňazského dorastu, usmerňovateľom kňazskej duchovnosti a nikdy neskrýval svoje slovenské presvedčenie. Bol podporovateľom seminaristov, študentov a chudobných mesta. Okrem iného sa zaslúžil o záchranu najväčšieho zvonu Generál. Bol veľmi obľúbený u svojich veriacich.
Miesto hrobu: 1. rad hrobov pod vincentkami | Narodenie: 07.10.1845 | Úmrtie: 07.03.1930
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1868 a ako kaplán pôsobil v Starých Horách, Novej Bani a v Krupine. V r. 1880 sa stal farárom v Jastrabej a od r. 1895 plnil úlohu dekana. Od r. 1898 bol farárom v Slovenskej Ľupči a od r. 1900 farárom v Hájnikoch. V r. 1913 odišiel do dôchodku a žil do svojej smrti v rodnej Banskej Bystrici. Mal zemiansky pôvod, bol hrdý Banskobystričan, ktorý plynule rozprával nemecky, maďarsky a slovensky. Bol jedným z posledných kňazov, ktorého vysvätil biskup Moyses. Zomrel ako vtedy najstarší kňaz Banskobystrickej diecézy.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.41 | Narodenie: 04.10.1859 | Úmrtie: 27.11.1933
Pochádzal z mlynárskej rodiny a počas teologických štúdií si pomaďarčil priezvisko z Loch na Cserei. Za kňaza bol vysvätený v r. 1883 a pôsobil ako kaplán a katechéta dievčenskej školy v Banskej Bystrici. V r. 1890 sa stal farárom v Turčianskom sv. Martine, kde kázal po slovensky a korektne sa správal k národovcom i slovenským inštitúciám. V r. 1907 zorganizoval pohreb predsedu muzeálnej spoločnosti kňaza Andreja Kmeťa. Po prevrate v r. 1918 aktívne podporoval činnosť Matice slovenskej a ostatných slovenských inštitúcií. Od r. 1927 žil na dôchodku v Banskej Bystrici.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.28 | Narodenie: 09.09.1860 | Úmrtie: 21.01.1935
Po kňazskej vysviacke v r. 1885 pôsobil ako aktuár a sekretár biskupského úradu. Od r. 1896 bol riaditeľom biskupskej kúrie, blízkym spolupracovníkom biskupa Rimelyho. V r. 1897 kanonik katedrálnej kapituly, titulárny opát a generálny vikár. V r. 1903 ho cisár vymenoval za titulárneho biskupa, nebol však konsekrovaný. Hoci pochádzal zo Slovenskej Ľupče, bol maďarónskeho zmýšľania. Ako pracovník biskupského úradu sa stal neslávne známym svojimi spormi a intrigami voči národne uvedomelým kňazom, najmä voči Jozefovi Murgašovi a Karolovi Antonovi Medveckému. Po zmene režimu v r. 1918 sa voči novým pomerom správal pasívne a utiahnuto žil ako kanonik katedrálnej kapituly do svojej smrti.
Miesto hrobu: 2. hrob v 8. rade od dolnej brány vľavo | Narodenie: 18.09.1911 | Úmrtie: 08.04.1938
Banskobystrický rodák, ktorý bol za kňaza vysvätený v r. 1937. Bol tichej uzavretej povahy a už v seminári mal zdravotné problémy. Po kňazskej vysviacke krátko pôsobil ako kaplán v Tajove a potom ako správca fary v Hornej Mičinej. Žil u svojej rodiny a necelý rok po kňazskej vysviacke predčasne zomrel.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.63 | Narodenie: 07.01.1874 | Úmrtie: 29.11.1939
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1899 a začal pôsobiť ako kaplán a katechéta stredných škôl v Banskej Bystrici. Od r. 1905 pôsobil ako špirituál v kňazskom seminári a od r. 1907 ako zastupujúci profesor. V r. 1909 sa stal správcom farnosti Krupina a tu pôsobil 26 rokov až do svojho odchodu na dôchodok. V r. 1911 bol inštalovaný za krupinského farára a v r. 1927 ho biskup Blaha vymenoval za honorárneho kanonika. Na odpočinku žil v Banskej Bystrici. Vzdelaný kňaz s aristokratickým vystupovaním. Medzi jeho záľuby patrilo civilné právo, ktoré súkromne študoval a bol považovaný za odborníka. Bol uzavretej povahy a žil samotárskym spôsobom života.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.29 | Narodenie: 24.01.1854 | Úmrtie: 11.06.1940
Bol nemeckej národnosti a po kňazskej vysviacke v r. 1877 pôsobil ako biskupský ceremoniár a sekretár na biskupskom úrade. V r. 1888 sa stal farárom vo Zvolene a v r. 1894 kanonikom katedrálnej kapituly v Banskej Bystrici. V r. 1907 ho pápež Pius X. vymenoval za pápežského preláta. V r. 1915 ho cisár vymenoval za veľprepošta kapituly a bol aj generálnym vikárom biskupa Radnaia. Celých 46 rokov pôsobil v katedrálnej kapitule, ktorú rozumne viedol a moderoval. Po prevrate v r. 1918 sa stal blízkym spolupracovníkom biskupa Blahu. Ako statočný a vzdelaný kňaz bol otvorený voči slovenským veriacim a mal úctu medzi kňazmi. Vo svojich funkciách bol podporovateľom seminaristov, študentov, ale aj sirôt a chudobných.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.26 | Narodenie: 02.04.1869 | Úmrtie: 12.03.1943
Po kňazskej vysviacke v r. 1894 pôsobil ako kaplán v Chrenovci, Dubovej, Detve a v Prievidzi. V r. 1902 sa stal farárom v Malých Kršteňanoch a od r. 1924 bol dekanom. V r. 1929 bol farárom vo Zvolenskej Slatine. V r. 1935 odišiel na odpočinok a do svojej smrti žil v Banskej Bystrici.
Miesto hrobu: pri bašte, hrob bol za komunizmu pridelený novému nájomcovi | Narodenie: 12.11.1865 | Úmrtie: 19.03.1945
Banskobystrický rodák, ktorý po kňazskej vysviacke v r. 1888 pôsobil ako kaplán na viacerých miestach diecézy. V r. 1901 sa stal farárom v Motyčkách a v r. 1919 farárom v Starých Horách a od r. 1925 bol dekanom. V r. 1937 odišiel na dôchodok do Banskej Bystrici, kde žil do svojej smrti. Statočný a bezúhonný kňaz, dobrý otec svojich veriacich. Zveľaďovateľ pútneho miesta v Starých Horách. Tu sa vyznačoval aj ochotnou službou pútnikom a organizáciou pútnych slávností. V Starých Horách bol určitý čas aj richtárom obce, zorganizoval postavenie školy a kultúrneho domu. Zomrel v rušných dňoch 2. svetovej vojny a bol pochovaný biskupom Škrábikom počas rušných dní prechodu frontu.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.37 | Narodenie: 25.02.1866 | Úmrtie: 31.10.1948
Pochádzal z banskobystrickej remeselníckej rodiny, bol nemeckej národnosti. Po kňazskej vysviacke v r. 1889 pôsobil ako kaplán v Tužine, nemecký kaplán v Banskej Bystrici, nemecký katechéta katolíckeho gymnázia a od r. 1890 ako farár v Janovej Lehote. V r. 1905 sa stal farárom v Hliníku n. Hr. a od r. 1924 bol farárom a dekanom v Brezne. Bol bezúhonný kňaz, ktorý si zodpovedne konal kňazské povinnosti a bol otvorený slovenským veriacim. Počas svojho pôsobenia v jednotlivých farnostiach sa staral o opravu kostolov a zveľadenie duchovného života svojich veriacich. Od r. 1934 žil na odpočinku v rodnej Banskej Bystrici.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 02.10.1869 | Úmrtie: 05.04.1949
Banskobystrický rodák, ktorý po kňazskej vysviacke v r. 1894 pôsobil ako kaplán na viacerých miestach diecézy. V r. 1900 sa stal administrátorom v Brehoch, v r. 1907 farárom vo Vígľašskej Hute-Kalinke a v r. 1912 farárom v Očovej, kde pôsobil celých 25 rokov až do penzionovania v r. 1937. Biskup Blaha ho v r. 1932 vymenoval za honorárneho kanonika. Ako svedomitý kňaz otvorenej povahy obetavo pôsobil medzi svojimi farníkmi. Zvlášť veriaci z Očovej k nemu mali veľkú dôveru a vážili si ho pre obetavý kňazský život. Ako dekan mal autoritu medzi kňazmi, ktorí vždy stáli o jeho názor a vyhľadávali ho aj ako spovedníka. Na dôchodku žil v rodnej Banskej Bystrici.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 13.05.1882 | Úmrtie: 08.01.1950
Bol kňazom Nitrianskej diecézy, kde účinkoval ako kaplán, profesor v seminári, farár, kanonik a generálny vikár. 17.9.1939 bol vysvätený za pomocného biskupa Nitrianskej diecézy. V r. 1941 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa s právom nástupníctva, pre chorého banskobystrického biskupa Mariána Blahu. Diecézu riadil od augusta 1941 a po smrti biskupa Blahu sa stal diecéznym biskupom. Hneď po svojom príchode preniesol sídlo biskupa zo Svätého kríža do Banskej Bystrice. Bol veľkým podporovateľom seminaristov a kňazského seminára. Snažil sa oživiť duchovný život v meste, kde prežil aj ťažké časy Slovenského národného povstania a konca 2. svetovej vojny. Po nástupe totality v r. 1948 bol prenasledovaný totalitnou mocou. O rok neskôr mu bol dosadený vládny zmocnenec. Útrapy prenasledovania prispeli k jeho smrti. Ako jediný z banskobystrických biskupov odpočíva v jednoduchom hrobe na katolíckom cintoríne v sídle diecézy.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 01.02.1901 | Úmrtie: 20.04.1951
Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Starých Horách, Žarnovici a v Brezne. Po zložení profesorských skúšok bol v r. 1934 vymenovaný za profesora náboženstva na stredných školách v Turčianskom sv. Martine. Od r. 1940 pôsobil ako gymnaziálny profesor v Prievidzi a od r. 1943 ako stredoškolský profesor v Krupine. V lete r. 1948 ho Povereníctvo školstva a osvety prepustilo zo školských služieb, skonfiškovali mu služobný byt a vypovedali z mesta. Biskup Škrábik ho ustanovil za výpomocného duchovného v Slovenskej Ľupči a potom za výpomocného duchovného v Krupine, kde predčasne zomrel na srdcový infarkt. Podľa presvedčenia jeho priateľov sa na jeho smrti podpísalo neľudské zachádzanie a útrapy prenasledovania zo strany totalitného štátu.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 28.06.1883 | Úmrtie: 15.06.1954
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1905, stal sa prefektom v kňazskom seminára a neskôr pôsobil ako kaplán na viacerých miestach. Od r. 1916 bol administrátorom farnosti v Janovej Lehote. V r. 1919 sa stal farským administrátorom v Slaskej a od r. 1928 bol farárom v Hliníku n. Hr. Od r. 1937 bol tekovským arcidekanom a od r. 1945 farárom v Lovči. Dlhoročný šéfredaktor diecézneho týždenníka Náš priateľ, v ktorom uverejnil množstvo vlastných príspevkov a kázní. Prispieval takmer do všetkých katolíckych periodík. Po nástupe totality prijal úrad konzultora a podieľal sa na voľbe štátom dosadeného kapitulného vikára Jána Decheta. Podľahol vtedajšej propagande a aktívne sa podieľal v Mierovom hnutí katolíckeho duchovenstva.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.49 | Narodenie: 27.10.1869 | Úmrtie: 10.03.1957
Po kňazskej vysviacke v r. 1892 pôsobil ako kaplán v Horných Opatovciach, vo Veľkom Poli a v Kremnici. Od r. 1898 bol prefektom a od r. 1916 rektorom kňazského seminára v Banskej Bystrici. V r. 1918 sa stal kanonikom katedrálnej kapituly, v r. 1933 bol vymenovaný za pápežského preláta a v r. 1940 za veľprepošta katedrálnej kapituly. Bol mimoriadne vzdelaný a ako veľký znalec klasickej latinčiny dlhoročne vyučoval tento jazyk v kňazskom jazyk. Ako vždy verný syn Cirkvi a obetavý spolupracovník biskupov mal veľkú úctu v diecéze. Po nástupe totality bol v r. 1950 internovaný v Belušských Slatinách a keďže nesúhlasil s vymenovaním Decheta za kapitulného vikára, bol vysťahovaný zo svojho kanonického bytu a násilne panzionovaný. Od r. 1952 žil v ústraní v Detve.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 03.04.1903 | Úmrtie: 09.11.1958
Záznam obsahuje dostupné údaje zo súpisu pochovaných; samostatný životopis v podkladoch nie je uvedený.
Miesto hrobu: nad centrálnym krížom | Narodenie: 25.11.1901 | Úmrtie: 05.06.1960
V mladosti vstúpil do františkánskej rehole, kde bol po duchovnej formácii a teologických štúdiách v r. 1925 vysvätený za kňaza. Následne pôsobil vo františkánskych komunitách najmä v Malackách a Trnave. V apríli 1950 ho zastihla tzv. Barbarská noc, zrušenie mužských reholí totalitnou mocou. Bol internovaný v Hronskom Beňadiku, kde prijal ponuku účinkovať v pastorácii v Banskobystrickej diecéze. Kapitulný vikár Dechet ho poslal za správcu farnosti do Starých Hôr, odkiaľ boli odstránení redemptoristi. Tu pôsobil do svojej predčasnej smrti.
Miesto hrobu: v kanonickej (mestskej) hrobke č.12 | Narodenie: 23.08.1887 | Úmrtie: 27.06.1960
Za kňaza bol vysvätený v r. 1910 a ako kaplán pôsobil v Detve a Brezne. V r. 1911 sa stal chórovým kaplánom katedrálnej kapituly. V r. 1919 sa stal katechétom a profesorom náboženstva na gymnáziu, kde od r. 1939 pôsobil aj ako riaditeľ. Po r. 1945 bol násilne pozbavený profesúry a prepustený z pedagogických služieb. V r. 1950 ho vypovedali z mesta a skonfiškovali mu byt. Pomáhal vo farskej kancelárii v Banskej Bystrici a žil v súkromí v Priechode, kde denne celebroval sväté omše v tamojšej filiálnej kaplnke. Bol svedomitý pedagóg, priateľ študentov a výborný hudobník, ktorý na sebe pocítil prenasledovanie totalitnou mocou.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 26.03.1898 | Úmrtie: 22.10.1963
Po absolvovaní gymnaziálnych a teologických štúdii bol 24.8.1920 vysvätený za kňaza. Od r. 1941 bol generálnym vikárom biskupa Škrábika. Po jeho smrti v r. 1950 bol zvolený za kapitulného vikára Banskobystrickej diecézy. Jeho voľba sa stala predmetom sporu medzi totalitným štátom a Cirkvou ohľadom udelenia štátneho súhlasu, ktorý mu nakoniec nebol udelený a bol prinútený rezignovať na svoj úrad. Totalitný štát ustanovil za správcu diecézy Jána Decheta. Neskôr zlomený a znechutený Briedoň odovzdal právomoci kapituly štátom vymenovaným konzultorom a spolupracoval pri voľbe Decheta za kapitulného vikára. Do svojej smrti žil ako náhradný kapitulný vikár a kanonik v utiahnutosti v našom meste.
Miesto hrobu: vpravo od krátkych schodov | Narodenie: 08.02.1887 | Úmrtie: 08.06.1964
Za kňaza bol vysvätený v r. 1914 a pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach. V r. 1922 sa stal farárom v Horných Opatovciach. V r. 1934 bol zvolený za farára v Banskej Bystrici a od r. 1937 bol aj dekanom. V r. 1942 bol vymenovaný za kanonika katedrálnej kapituly. Pápež Pius XII. ho vymenoval za pápežského komorníka. Bol to horlivý kňaz, milovaný dušpastier, ktorý sa zaslúžil o generálnu opravu banskobystrických kostolov a zriadenie samostatnej duchovnej správy v Uľanke. Ako výborný a vyhľadávaný kazateľ kázal aj pri rozlúčke so zosnulým biskupom Škrábikom. Po nástupe totality nesúhlasil s dosadením kapitulného vikára Decheta. Bol totalitnou mocou penzionovaný a násilne vypovedaný z kanonického bytu. Mal veľký vplyv na svojho prasynovca Jána Langoša. Dožil u svojich príbuzných v našom meste a bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným radcom mnohých kňazov a veriacich.
Miesto hrobu: pri dolnej bráne | Narodenie: 07.03.1902 | Úmrtie: 05.10.1968
Vstúpil do jezuitskej rehole, kde po rehoľnej formácii a teologickom štúdiu bol v r. 1938 vysvätený za kňaza a pôsobil ako rehoľný kňaz. V r. 1946 bol prijatý do Košickej diecézy a biskupom Čárskym ustanovený za katechétu a kaplána v Košiciach. V r. 1957 sa stal správcom farnosti v Lopeji. Od r. 1963 spravoval katedrálny kostol v Banskej Bystrici. Zodpovedne a verne slúžil v Katedrále sv. Františka Xaverského do svojej smrti.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 27.02.1897 | Úmrtie: 05.05.1969
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1920. Patril medzi posledných kňazov Banskobystrickej diecézy, ktorí vyštudovali teológiu v Pazmáneu vo Viedni. Plynule rozprával nemecky a maďarsky. Ako kaplán pôsobil v Turčianskom sv. Martine, Brezne a v Prievidzi. Od r. 1928 bol farským administrátorom v Podkoniciach a v r. 1939 sa stal farárom v Chrenovci. Od r. 1956 pôsobil ako farár a dekan vo Zvolene. Bol horlivým kňazom, ktorý po požiari kostola v Chrenovci dokázal ako dobrý organizátor zrealizovať už po r. 1948 výstavbu nového kostola. V ťažkých rokoch totality sa snažil udržať duchovný život vo farnosti Zvolen, kde pôsobil ako dobrý kazateľ a ochotný duchovný otec až do odchodu na odpočinok. Niektoré svoje kázne publikoval v homiletických časopisoch.
Miesto hrobu: nad centrálnym krížom | Narodenie: 20.08.1913 | Úmrtie: 15.12.1970
Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Po kňazskej vysviacke v r. 1936 pôsobil ako kaplán a administrátor v Jastrabej a potom ako farár v Turčianskej sv. Mare (Socovce). Po nástupe totality v r. 1950 prijal úlohu konzultora a podieľal sa na voľbe štátom dosadeného kapitulného vikára Jána Decheta. Aktívne sa zúčastňoval stretnutí Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva. Dlhoročne pôsobil na biskupskom úrade v Banskej Bystrici a popritom ochotne vypomáhal v duchovnej činnosti v meste a na okolí. V r. 1965 – 1968 bol aj správcom farnosti v Selciach. Napriek kompromisnej spolupráci s režimom, snažil sa neškodiť kňazom a veriacim.
Miesto hrobu: nad centrálnym krížom | Narodenie: 09.11.1888 | Úmrtie: 26.05.1972
Po kňazskej vysviacke v r. 1913 pôsobil ako kaplán v Detve, Detvianskej Hute, Krupine, Vrútkach, Bojniciach, Turčianskom sv. Martine a v Handlovej. V r. 1924 sa stal administrátorom farnosti v Podkoniciach a v r. 1928 farárom v Lopeji. Od r. 1937 bol farárom v Očovej. Bol ľudovýchovný pracovník, výborný hospodár a ovocinár, ktorý v tomto smere pôsobil aj medzi veriacimi. Po nástupe totality v r. 1950 prijal úrad konzultora a podieľal sa na voľbe štátom dosadeného kapitulného vikára Decheta, ktorý ho v r. 1954 vymenoval za riaditeľa biskupského úradu. Podľahol propagande totalitnej moci a bol aktívnym členom Mierového hnutia katolíckych duchových. Napriek tomu sa snažil slúžiť banskobystrickým veriacim v Kostole sv. Alžbety.
Miesto hrobu: vľavo od kaplnky Božského Srdca | Narodenie: 01.10.1894 | Úmrtie: 11.06.1974
Študoval na katolíckom gymnáziu v Prešove, teológiu absolvoval v gréckokatolíckom kňazskom seminári v Užhorode, kde bol ako ženatý vysvätený na kňaza 22.12.1918. Pôsobil ako kaplán v Užhorode a od r. 1923 pôsobil ako vojenský kurát v Chuste, Mukačeve, Brne, vo Zvolene a v Bratislave. V časoch SNP zorganizoval duchovnú správu v povstaleckej armáde a po potlačení povstania viedol matriku padlých a zomrelých príslušníkov armády. V duchovnej vojenskej službe pôsobil po skončení vojny do r. 1948 v hodnosti podplukovníka, potom bol prijatý do Banskobystrickej diecézy a poverený duchovnou správou filiálky Sv. Jakub. V decembri 1950 mu bol odobratý štátny súhlas a v r. 1956 – 1963 pôsobil ako správca farnosti v Tŕni. Na odpočinku žil v Banskej Bystrici.
Miesto hrobu: vpravo od kanonickej (mestskej) hrobky | Narodenie: 05.11.1923 | Úmrtie: 01.12.1976
Pochádzal z Moravy a patril do kapucínskej rehole Pražskej provincie. Tu ho ako bohoslovca vo formácii v apríli 1950 zastihla Barbarská noc a bol spolu so svojimi bratmi internovaný. Na jeseň r. 1950 bol povolaný do tzv. PTP, kde sa so svojimi spolubratmi zúčastňoval prác na výstavbe letiska v Hájnikoch a bytových domov na Fončorde v Banskej Bystrici. V tom čase bol tajne vysvätený za kňaza. Po prepustení z PTP pracoval so svojimi spolubratmi v Stavoindustrii v Banskej Bystrici, najskôr manuálne, potom ako skladník. Počas pražskej jari v r. 1968 – 1969 krátko pracoval vo verejnej duchovnej správe v Banskej Bystrici. Za normalizácie bol znova poslaný do výroby. Pôsobil ako organista v katedrálnom kostole a žil v Banskej Bystrici až do predčasnej smrti.
Miesto hrobu: nad centrálnym krížom | Narodenie: 18.07.1926 | Úmrtie: 10.03.2016
V r. 1945 bol biskupom Škrábikom poslaný na teologické štúdiá do Ríma, kde bol v r. 1950 vysvätený za kňaza. Keďže sa nemohol vrátiť na Slovensko, pôsobil ako kaplán v severotalianských farnostiach. V r. 1957 – 1966 pôsobil ako profesor filozofie v kňazskom seminári v Pesare. Od r. 1966 pôsobil na Sekretariáte pre neveriacich v Ríme. Od r. 1987 bol vicerektorom českého kňazského kolégia Nepomucenum v Ríme. V r. 1990 sa vrátil na Slovensko a stal sa riaditeľom biskupského úradu. Od r. 1991 prednášal filozofiu a sociálnu náuku Cirkvi v banskobystrickom kňazskom seminári. Na CMBF UK bol v r. 1996 vymenovaný za docenta. Pápež sv. Ján Pavol II. ho v r. 2000 vymenoval za pápežského preláta. Od r. 2003 žil na odpočinku v Banskej Bystrici. Mimoriadne vzdelaný kňaz so svetovým rozhľadom a skúsenosťou práce v rímskej kúrii. Vynikajúci pedagóg a vychovávateľ kňazského dorastu.
Miesto hrobu: pri dolnej bráne | Narodenie: 25.05.1948 | Úmrtie: 15.02.2022
Záznam obsahuje dostupné údaje zo súpisu pochovaných; samostatný životopis v podkladoch nie je uvedený.
Narodenie: 09.06.1962 | Úmrtie: 20.03.2023
Záznam obsahuje dostupné údaje zo súpisu pochovaných; samostatný životopis v podkladoch nie je uvedený.
Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul pôsobila v Banskej Bystrici v sirotinci, v dievčenskej škole, nemocnici a pri opatrovaní chudobných.
Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa mala v Banskej Bystrici rehoľný dom na Kollárovej ulici a sestry tu pôsobili ako katechétky, opatrovateľky chorých a zdravotné sestry.
Pod kostolom sa nachádza 6 krýpt, v ktorých boli pochovaní cirkevní hodnostrári a významné svetské osobnosti. Krypta pod farským Kostolom nanebovzatia Panny Márie patrila k pôvodným pohrebiskám duchovenstva pri farskom kostole. O niektorých pochovaných v kryptách svedčia aj zachované epitafy.
Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Františka Xaverského – pôvodne jezuitským kostolom. Slúžila ako pohrebisko jezuitov; posledný z nich tu bol pochovaný v r. 1777. Po vzniku Banskobystrickej diecézy v r. 1776 sa bývalý jezuitský kostol stal katedrálou a do krypty boli až do konca 19. storočia pochovávaní členovia katedrálnej kapituly kanonikov.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 03.12.1713 | Úmrtie: 11.09.1783
Od r. 1730 bol členom Spoločnosti Ježišovej. Študoval na univerzite v Trnave, dosiahol stupeň magistra filozofie a slobodných umení, ako aj doktorát z teológie. Najskôr vyučoval na gymnáziu v Rábe, kým sa v r. 1748 nestal univerzitným profesorom v Trnave. V Spoločnosti Ježišovej bol generálnym prefektom štúdií a pozdvihol ich na vysokú úroveň. Neskôr pôsobil ako profesor teológie vo Viedni a bol asistentom provinciála, po ktorom sa stal posledným rakúskym provinciálom jezuitskej rehole pred jej zrušením v r. 1773. Následne žil na odpočinku vo Viedni a bol titulárnym prepoštom sv. Mikuláša de Alba Regali. Pri zriadení Banskobystrickej diecézy v r. 1776 ho Mária Terézia vymenovala za prvého veľprepošta sídelnej kapituly.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 06.02.1725 | Úmrtie: 18.12.1793
Po kňazskej vysviacke bol farárom v Badíne, kde v r. 1765 postavil poľnú Kaplnku Panny Márie. V r. 1769 sa stal farárom v Očovej a od r. 1770 bol farárom vo Zvolene, kde bol zároveň vicearchidiakonom. Zo svojich vlastných zdrojov kúpil vo Zvolene na dražbe lúku, ktorú daroval miestnemu xenodóchiu. Pri založení Banskobystrickej diecézy v r. 1776 bol vymenovaný za sídelného kanonika. V r. 1777 sa stal titulárnym opátom Panny Márie de Koppán Monostor. Od r. 1787 bol správcom diecéznych fondov a kňazského penzijného fondu. Zomrel 18. decembra 1793 v stredu, v deň v ktorý sa od mladosti postil za dobrú smrť. Do katedrálnej krypty ho 21. decembra 1793 pochoval kanonik veľprepošt Martin Matejovich.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1741 | Úmrtie: 26.09.1799
Bývalý člen Spoločnosti Ježišovej – rehoľného rádu jezuitov. Po jej zrušení v r. 1773 zostal naďalej pôsobiť v Banskej Bystrici. Pri zriadení Banskobystrickej diecézy v r. 1776 bol až do svojej smrti profesorom na banskobystrickom gymnáziu, kde vydával študentský časopis „Ephemerides“. Do Kaplnky sv. Barbory v Kostole nanebovzatia Panny Márie dal postaviť oltár svätého Alojza Gonzágu, pri ktorom so študentmi gymnázia začínal školský rok. Oltár bol neskôr prenesený do Kostola Svätého kríža. V katedrálnej krypte bol 28. septembra 1799 pochovaný generálnym vikárom a kanonikom veľprepoštom Martinom Matejovichom.
Miesto hrobu: pravdepodobne katedrálna krypta | Úmrtie: 01.10.1799
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 22.02.1725 | Úmrtie: 24.02.1801
V r. 1742 vstúpil vo Viedni do Spoločnosti Ježišovej, tam študoval filozofiu a teológiu absolvoval na univerzite v Trnave. V r. 1757 si v Banskej Bystrici urobil tretiu probáciu, získal doktorát z teológie a rok účinkoval v Liptovskom Mikuláši ako misionár. Prednášal na univerzite v Trnave, Košiciach, Budíne a v r. 1766 sa stal dekanom filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Posledné dva roky pred zrušením jezuitov spravoval rehoľné majetky v Budíne a následne tam bol od r. 1773 pracovníkom kráľovskej kúrie. V r. 1776 bol vymenovaný za kanonika do Banskej Bystrice, zároveň sa stal riaditeľom banskobystrického gymnázia a turčianskym archidiakonom. Od r. 1784 bol titulárnym prepoštom Panny Márie de Liptov.
Miesto hrobu: pravdepodobne katedrálna krypta | Narodenie: 1736 | Úmrtie: 04.02.1802
Miesto hrobu: pravdepodobne katedrálna krypta | Narodenie: 1734 | Úmrtie: 27.07.1803
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1774 | Úmrtie: 27.11.1803
Za kňaza Banskobystrickej diecézy bol vysvätený v r. 1795. Najskôr pôsobil ako aktuár a notár kapitulného vikára Martina Mateovicha. Celý čas pracoval na úrade biskupstva v Banskej Bystrici. V r. 1797 sa stal sekretárom kapitulného vikára a od r. 1801 bol sekretárom biskupského úradu. Do katedrálnej krypty bol 30. novembra 1803 pochovaný kanonikom Jánom Millerom.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1747 | Úmrtie: 30.10.1810
Pri vzniku Banskobystrickej diecézy v r. 1776 bol farárom v Šimonovanoch. V r. 1793 sa stal farárom v Detve a od r. 1801 plnil úlohu vicearchidiakona dolnozvolenského dištriktu. V r. 1803 bol vymenovaný za honorárneho kanonika Banskobystrickej kapituly kanonikov a v r. 1804 sa stal titulárnym opátom Svätého Gabriela de Gábozjan. V katedrálnej krypte bol 1. novembra 1810 pochovaný kanonikom veľprepoštom Jánom Millerom, ktorý sám zomrel len o šesť týždňov neskôr.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 15.02.1749 | Úmrtie: 13.12.1810
Do Banskobystrickej diecézy prišiel z Trnavy pri vzniku diecézy v r. 1776 spolu s prvým banskobystrickým biskupom Františkom Berchtoldtom. Najskôr pôsobil na biskupskom úrade ako aulista a potom ako sekretár. Od r. 1784 bol farárom v Novej Lehote a vicearchidiakonom dolnosvätokrížskeho dištriktu. V r. 1792 sa stal sídelným kanonikom a od r. 1804 bol jej tretím veľprepoštom. V r. 1802 a 1808 zastupoval Banskobystrickú kapitulu kanonikov na krajinských snemoch. Do katedrálnej krypty ho 15. decembra 1810 pochoval kanonik Melchior Nizsnyánszky. Z jeho pozostalosti boli založené rozličné podporné fondy.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 30.07.1747 | Úmrtie: 09.07.1813
Za kňaza bol vysvätený v r. 1770, avšak do Banskobystrickej diecézy bol prijatý zo Spišskej diecézy až v r. 1781. Najskôr bol kaplánom v rodných Bojniciach a od r. 1784 farárom v Krupine. V r. 1800 sa stal sídelným kanonikom, v r. 1804 titulárnym opátom a v r. 1811 štvrtým veľprepoštom Banskobystrickej kapituly kanonikov. Do katedrálnej krypty ho 11. júla 1813 pochoval kanonik František Molnár.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 13.02.1762 | Úmrtie: 25.04.1816
Filozofické štúdiá absolvoval v Trnave a následne v Budíne, kde pokračoval aj v teologických štúdiách, tie však napokon dokončil v Bratislave. Chvíľu pôsobil ako kaplán v Banskej Bystrici, kým v r. 1788 nenastúpil na úlohu študijného prefekta v generálnom seminári v Bratislave, kde bol zároveň aj profesorom morálnej teológie. V r. 1799 sa opäť vrátil do Banskej Bystrice, kde už pôsobil ako mestský farár a vicearchidiakon banskobystrického dištriktu, až kým nebol v r. 1801 vymenovaný za sídelného kanonika. V katedrálnej krypte ho 27. apríla 1816 pochoval kanonik veľprepošt a zároveň kapitulný vikár František Walitzek.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1756 | Úmrtie: 18.07.1818
Ako bohoslovec bol prijatý do Banskobystrickej diecézy v r. 1776. Teologické štúdiá absolvoval v maďarskom generálnom seminári v Budapešti. Po ordinácii za kňaza v r. 1779 bol kaplánom v Banskej Bystrici a od r. 1784 v Kremnici. V r. 1787 sa stal správcom farnosti v Hornej Štubni a v r. 1795 v Kremnických Baniach. Od r. 1800 bol vicearchidiakonom hornosvätokrížskeho dištriktu. 23. marca 1804 bol v Katedrále sv. Františka Xaverského inštalovaný za sídelného kanonika. V r. 1807 sa stal zástupcom riaditeľa biskupského gymnázia v Banskej Bystrici a od r. 1809 tiež správcom náboženských základín. V katedrálnej krypte bol 20. júla 1818 pochovaný veľprepoštom a kapitulným vikárom Františkom Walitzekom.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1750 | Úmrtie: 02.01.1823
Pri vzniku Banskobystrickej diecézy v r. 1776 bol kaplánom v Prievidzi. V r. 1778 sa stal farárom v Kamenci (pod Vtáčnikom) a od r. 1790 vicearchidiakonom a farárom v Oslanoch. V r. 1801 bol vymenovaný za honorárneho kanonika a o desať rokov neskôr bol povýšený za sídelného kanonika. Bol členom súdnej tabule Zvolenskej župy. Podľa svedectva jeho súčasníkov bol mužom jasného ducha a príjemného chovania. Do katedrálnej krypty ho 4. januára 1823 pochoval biskup Anton Makai.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 03.02.1743 | Úmrtie: 19.04.1828
Bol posledným kňazom zo zrušenej Spoločnosti Ježišovej, ktorý pôsobil v Banskobystrickej diecéze. Po zrušení jezuitskej rehole v r. 1773 zostal v Banskej Bystrici naďalej ako profesor rétoriky. Po vzniku Banskobystrickej diecézy sa v r. 1777 stal farárom v Očovej a od r. 1788 bol farárom v Dubovej a hornozvolenským vicearchidiakonom. V r. 1800 sa stal sídelným kanonikom a ako prvý spomedzi kanonikov Banskobystrickej kapituly prešiel všetkými štalúmami, keď sa napokon v roku 1813 stal piatym veľprepoštom kapituly. Po smrti biskupa Gabriela Zerdahelyiho sa v r. 1813 stal kapitulným vikárom a spravoval diecézu až do r. 1819. Po príchode biskupa Antona Makaia bol jeho generálnym vikárom. Do katedrálnej krypty ho 21. apríla 1828 pochoval diecézny biskup Jozef Belánsky.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 23.01.1779 | Úmrtie: 29.01.1840
Ešte pred kňazskou vysviackou bol prebendátom Banskobystrickej kapituly kanonikov a keď dostal dišpenz od nedostatočného veku, bol v r. 1801 vysvätený za kňaza a stal sa ceremoniárom biskupa Gabriela Zerdahelyiho. Od r. 1803 bol biskupským sekretárom a od r. 1806 farárom v Lovči, kde však mal za seba len zástupcu. V r. 1807 sa stal farárom vo Svätom Kríži n. Hr. a zároveň riaditeľom biskupského úradu. Od r. 1819 bol členom cirkevného súdu a v r. 1820 sa stal sídelným kanonikom a prosynodálnym examinátorom. Od r. 1829 bol prodirektorom bohosloveckej vysokej školy a stal sa titulárnym opátom de Prinou. 1. februára 1840 ho do katedrálnej krypty pochoval veľprepošt Juraj Budatinszky.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 15.02.1790 | Úmrtie: 07.09.1848
V r. 1811 prijal kňazskú vysviacku a stal sa archivárom biskupského úradu. Od r. 1812 pôsobil ako prefekt Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici. Po získaní doktorátu z teológie pôsobil od r. 1818 v kňazskom seminári ďalej už ako profesor morálky a pastorálky, zároveň aj ako pedagóg biskupského gymnázia. Od r. 1820 bol biskupským sekretárom a členom cirkevného súdu. V r. 1824 sa stal farárom v Banskej Bystrici, v r. 1826 honorárnym kanonikom, v r. 1830 banskobystrickým vicearchidiakonom a v r. 1832 riaditeľom banskobystrického gymnázia. V r. 1840 bol povýšený za sídelného kanonika a stal sa rektorom kňazského seminára. Do katedrálnej krypty ho 9. septembra 1848 pochoval veľprepošt Juraj Budatinszky.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1762 | Úmrtie: 25.03.1851
Po kňazskej vysviacke v r. 1786 bol kaplánom biskupského úradu vo Svätom Kríži n. Hr. a od r. 1788 kaplánom v Banskej Bystrici. V r. 1793 sa stal farárom v Handlovej a v r. 1801 farárom v Banskej Bystrici. Od r. 1802 zastával funkciu banskobystrického vicearchidiakona a v r. 1804 sa stal honorárnym kanonikom. Za sídelného kanonika bol povýšený v r. 1816 a v r. 1821 sa stal prvým katedrálnym archidiakonom. V r. 1823 sa stal titulárnym opátom Panny Márie de Tünye. Zomrel vo veku nedožitých 90 rokov, pričom bol stále vitálny a svoje povinnosti si plnil až do smrti.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 1782 | Úmrtie: 16.02.1854
V r. 1805 prijal kňazskú vysviacku, stal sa prebendátom kapituly v Banskej Bystrici, kde bol zároveň vychovávateľom v rodine Beniczkých. V r. 1806 chvíľu pôsobil ako banskobystrický kaplán, v závere roka dostal do správy farnosť v Hornej Štubni a v r. 1807 tiež dočasne spravoval Farnosť Radvaň. V tom istom roku sa stal farárom v Hornej Mičinej a následne v r. 1815 farárom vo Veľkých Uherciach. Od r. 1821 bol vicearchidiakonom oslanského dištriktu, od r. 1830 bol členom cirkevného súdu a v r. 1833 sa stal nitrianskym archidiakonom. Sídelným kanonikom sa stal až ako 70-ročný v r. 1852. Do katedrálnej krypty ho 18. februára 1854 pochoval veľprepošt Juraj Budatinszky.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 15.08.1776 | Úmrtie: 17.04.1858
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1797, bol kaplánom v Dubovej a v r. 1799 sa stal prebendátom Kapituly kanonikov v Banskej Bystrici. Od r. 1800 pôsobil ako kaplán v Žarnovici a v r. 1803 sa stal farárom v Necpaloch. V r. 1807 bol najskôr ustanovený za farára v Lovči a následne za profesora cirkevných dejín a dogmatiky v banskobystrickom kňazskom seminári, avšak hneď v r. 1808 sa vrátil späť na faru do Lovče. Od r. 1821 bol členom cirkevného súdu, stal sa svätokrížskym vicearchidiakonom a prosynodálnym examinátorom. V r. 1823 bol vymenovaný za sídelného kanonika a v r. 1847 sa stal titulárnym opátom Panny Márie de monte Zebegény. Do katedrálnej krypty ho 20. apríla 1858 pochoval veľprepošt Juraj Budatinszky.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 13.12.1787 | Úmrtie: 28.09.1861
Za kňaza bol vysvätený v r. 1811, stal sa prebendátom Banskobystrickej kapituly kanonikov a suplujúcim profesorom biskupského gymnázia. V r. 1812 sa stal prefektom kňazského seminára a profesorom dogmatickej teológie. Od r. 1814 prednášal cirkevné dejiny a cirkevné právo. V r. 1824 získal doktorát z filozofie a teológie, a stal sa rektorom Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici. V r. 1831 odišiel do pastorácie a pôsobil ako farár v Predajnej. Od r. 1849 plnil úlohu breznianskeho vicearchidiakona a v r. 1852 bol vymenovaný za honorárneho kanonika. V r. 1854 získal titul apoštolského protonotára a od r. 1857 bol na odpočinku. Bol členom súdnej tabule Zvolenskej župy. Počas revolúcie v r. 1849 ostal verný cisárovi a preto musel znášať mnohé nepríjemnosti.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 07.04.1780 | Úmrtie: 22.03.1864
V r. 1803 sa stal kňazom Nitrianskej diecézy a na Peštianskej univerzite získal doktorát z filozofie. Po založení kňazského seminára v Banskej Bystrici v r. 1807 bol prijatý do Banskobystrickej diecézy a patril medzi prvých profesorov teológie v novom seminári. V r. 1811 chvíľu spravoval farnosť v Mošovciach a od r. 1812 bol farárom vo Zvolenskej Slatine. V r. 1814 bol len ako 34-ročný vymenovaný za sídelného kanonika. V r. 1822 sa stal rektorom banskobystrického kňazského seminára a v r. 1823 titulárnym opátom Preblahoslavenej Panny Márie de Babolcha. V r. 1829 bol vymenovaný za veľprepošta kapituly a v tejto pozícii bol najdlhšie spomedzi všetkých, a to až 35 rokov. V dvoch obdobiach (1843 – 1845 a 1850 – 1851) vykonával úlohu kapitulného vikára. V r. 1857 bol vyznamenaný rádom sv. Leopolda.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 14.01.1793 | Úmrtie: 27.04.1876
Kňazom sa stal v r. 1816 a bol prebendátom banskobystrickej kapituly. Od r. 1817 pôsobil ako vychovávateľ v rodine Kvassayovej v Broďanoch. V r. 1821 sa stal sekretárom biskupského úradu a od r. 1828 pôsobil na cirkevnom súde. V r. 1833 bol vymenovaný za sídelného kanonika a v r. 1847 sa stal titulárnym opátom de Cassa Nova. V r. 1865 sa stal veľprepoštom kapituly. Po smrti biskupa Štefana Moysesa v r. 1869 spravoval diecézu ako kapitulný vikár a zo strany Slovákov bol vážnym kandidátom na uvoľnené miesto biskupa. Hoci sám veľmi literárne nepôsobil, už ako bohoslovec patril k príslušníkom bernolákovskej generácie. Bol veľkým mecénom všetkých slovenských kultúrnych, národných a sociálnych podujatí. Ako aktívny člen budínskeho Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej bol zakladajúcim a činným členom Matice slovenskej.
Miesto hrobu: katedrálna krypta | Narodenie: 09.02.1819 | Úmrtie: 13.07.1897
Kňazskú vysviacku prijal v r. 1842 a stal sa kaplánom v Kremnických Baniach. Od r. 1843 bol kaplánom v Banskej Bystrici a od r. 1844 aktuárom kapitulného vikára Juraja Budatinszkého. V roku 1845 sa stal ceremoniárom biskupa Jozefa Rudňanského. Od r. 1850 bol farárom v Horných Hámroch a od r. 1854 novobanským vicearchidiakonom. V r. 1857 bol ustanovený za farára v Brezne a v r. 1859 sa stal titulárnym prepoštom Svätého kríža de Keresztes-Komlós. V r. 1866 sa stal farárom v Banskej Bystrici a od r. 1868 bol banskobystrickým vicearchidiakonom. V tom istom roku mu bol udelený titul rytiera rádu Františka Jozefa. V r. 1872 bol vymenovaný za sídelného kanonika a v r. 1879 získal titul pápežského preláta. Nakrátko sa v r. 1897 stal veľprepoštom kapituly. Do katedrálnej krypty ho 16. júla 1897 pochoval kanonik Michal Hyross.
Niektoré hroby zo staršieho obdobia sa nezachovali alebo sa v prameňoch uvádza iba neznáme miesto pochovania. Ide najmä o osoby zo 17. až 19. storočia, ktoré sú v zozname ponechané pre úplnosť pamäti.